Pán Sulík, krstným menom Richard. Predseda NR SR, ktorý chcel byť vlastne ministrom financií. Prípad podnikateľa, ktorý zarobil, a preto verí, že na základe toho sa ekonómii rozumie. Pracoval aj pre pána Dzurindu aj pre Fica ako "expert". Snažil sa celé Slovensko presvedčiť, že 20 rokov po páde komunizmu je opäť čas nadchnúť ľudí, že s ním príde niečo nové a úžasné. A potom to úspešne poprel, zlikvidoval a pošliapal. Ak niekto bude chcieť niekedy ľudí ešte raz osloviť na základe ideálov, pán Sulík a jeho company mu to výrazne sťažila.
Pán Fico, krstným menom Róbert. Podpredseda NR SR, expremiér. Právnik a profesionálny politik. Už počas dospievania, vďaka SZM. Od 1986 člen KSČ, tzn od svojich 22 rokov. V parlamente od roku 1992. Vystriedal 4 politické strany (KSČ, stará SDĽ, SMER - tretia cesta, SMER-sociálna demokracia). Jeho meno je za rok 2010 spolu so slovom kríza najpoužívanejším slovom v médiách. Svoje miesto má najmä stálymi pokusmi o štátostranu a zapísanie sa do Slovenskej histórie. Ako? Pohltením živoriacich strán ľavice a spojením s podnikateľmi ťažiacimi z bohatstva získaného zvláštnymi spôsobmi, to navzájom prepojiť klbkom vzťahov a nacionalistickou rétorikou. Porovnateľné iba so Slobodanom Miloševičom alebo Vladimírom Mečiarom, ktorému sústavne odoberá voličov, členov strany, politické štruktúry, sponzorov.
Pán Dzurinda, krstným menom Mikuláš. Minister zahraničných vecí, expremiér. Je Ing aj kandidát vied vďaka Vysokej škole dopravy a spojov. V politike od roku 1990, od tej doby robí politiku ako povolanie. Minimálne o iných povolaniach nič nie je známe. Vystriedal KDH, SDK, SDKÚ. Nekandidoval vo voľbách 2010, pod tlakom nejasností okolo financovania SDKÚ, politickú moc ale si ponechal udržaním postu predsedu. 20 rokov v politike z neho urobilo nielen jedného z najnesympatickejších politikov ale aj jedného z "nesmrteľných" lebo žiadna kauza, problém, zlyhanie či neschopnosť ho nedokáže zbaviť vplyvu či moci. Nech sú to sľuby o "dvojitých platoch" či podozrenia z korupcie a protizákonnom konaní.
KDH, celým menom Kresťansko-demokratické hnutie. Na politickej scéne od roku 1990, darovalo Slovensku mená ako pán Ján Čarnogurský, pán František Mikloško, pán Mikuláš Dzurinda, pán Daniel Lipšic. Zaujímavé svojou agitáciou v kostoloch, od priamych výziev k voľbe KDH až po "nepriamu" podporu. Vďaka pánovi Jánovi Čarnogurskému reálne stojí za vytvorením samostatného Slovenska. Nedostatok silných osobností ktorí boli na začiatku histórie strany, dnes strana ústami predsedu opisuje ako "charakter strany neurčujú vodcovia ale program a hodnoty". Tým sa asi myslí : doslovne otrasné a na hrane zákonnosti stojace (ak nie za ňou) hospodárenie v Bratislave prostredníctvom pána Ďurkovského. Či kauza okolo výrobcu Viagry, byt pána Figeľa, alebo zmätené konanie pána Lipšica počas tragédie v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. V 2006 položili vládu svojím „principiálnym" postojom k Vatikánskej zmluve, pravdepodobne skôr vo viere, že Smer ich prizve do vlády namiesto HZDS. Po voľbách v roku 2010 si robilo prieskumy k otázke či ísť do toho so Smerom či nie.
Sú aj iné mená. Pán Slota, krstným menom Ján. Pán Matovič, krstným menom Igor. A dalo by sa písať rovnako. Nemám na to ale žalúdok. Pointa je tá istá.
Toľko úvod. Teraz jadro.
Toto sú tí, ktorí majú tvoriť budúcnosť krajiny?
A záver.
Prečo mám strach z toho, že je to tak?
